V slovenských firmách je potenciál internej komunikácie nevyužitý

V slovenských firmách je potenciál internej komunikácie nevyužitý
január 2015
Bratislava, 14.01.2014 – Asociácia internej komunikácie (AICO) po dvoch rokoch zopakovala prieskum stavu internej komunikácie v slovenských organizáciach. Pozitívnou správou je, že oproti roku 2012 sa znížil počet organizácií, ktoré nemajú implementovanú kompetenciu internej komunikácie. Ostatné výsledky naznačujú, že interná komunikácia je na Slovensku v dôležitých veciach na nedostatočnej úrovni. Prieskum sa súbežne realizoval aj v českých podnikoch.
„Interná komunikácia je jedným z kľúčových faktorov, ktoré ovplyvňujú výkonnosť organizácii a tým aj ich ziskovosť. Primárnym cieľom prieskumu je poskytnúť užitočný obraz o stave profesie internej komunikácie v našom regióne a pomôcť organizáciam stanoviť si priority a strategické ciele jej ďalšieho rozvoja,“ približuje Martin Onofrej, zakladateľ a prezident AICO. 

Výsledky boli analyzované nielen plošne na všetkých respondentov, ale aj na podniky s viac ako 100 zamestnancami, pretože od tohto počtu význam internej komunikácie prudko narastá. Na Slovensku sa do prieskumu zapojilo 257 respondentov z 249 organizácií, z ktorých 2/3 majú viac ako 100 zamestnancov. 

Prieskum sa zameral na komunikačné nástroje, meranie efektivity, financovanie a štádium rozvoja internej komunikácie. Zameral sa aj na vnímanie efektivity internej komunikácie v špecifických oblastiach, napríklad v podpore v boja proti podvodom a korupcii zamestnancov. 

Prieskum ukázal, že vo väčšine slovenských organizácií kompetencia internej komunikácie naďalej zostáva doménou oddelení ľudských zdrojov, ale oproti prieskumu z roku 2012 je badať aj zvýšenú dynamiku jej implementácie do oddelení komunikácie. 

Obr. – Ktoré oddelenie má v kompetencii internú komunikáciu?
 


K najväčším prekážkam rozvoja patrí nedostatok pracovníkov, času, zle nastavené procesy a obmedzené rozpočty. Výsledky tiež odhalili, že vo väčšine slovenských firiem sa v tejto oblasti nič nemeria. „Ak sa nemeria výkon, efektivita, či návratnosť investícií – a je jedno či z kapacitných, časových, alebo iných dôvodov – tak top manažmentom chýbajú argumenty, prečo investovať do vytvárania alebo posilňovania tímov, ich vzdelávania, do moderných komunikačných technológií a podobne. Takto si u nás interná komunikácia naháňa vlastný chvost”, dopĺňa Onofrej. 

Obr. – Meranie operatívnych, taktických a strategických metrík a miery návratnosti investícií do internej komunikácie 


Celkové vysvedčenie efektivity kompetencií internej komunikácie na Slovensku je „lepšia trojka”. Podľa respondentov je interná komunikácia najefektívnejšia v úlohe informovania zamestnancov. Naopak, najmenej efektívnou je pri zavádzání interných sociálnych sietí (a podpore práce v nich). Pritom práve táto úloha je pre podniky
21. storočia kľúčová, nakoľko dokáže v organizáciách zefektívniť komunikáciu a spoluprácu, podporiť výmenu znalostí a skúseností, skracovať reakčné časy a eliminovať organizačné silo-efekty. 

Obr. – Porovnanie hodnotení kompetencií internej komunikácie podľa respondentov z ČR a SR 

Respondenti tiež zhodnotili, že interná komunikácia je najefektívnejšia v podpore zvyšovania bezpečnosti práce a ochrany zdravia. Naopak, najslabšou je v komunikácii citlivých tém (prepúšťanie, odoberanie benefitov, škrtenie nákladov). Rezervy sú aj v podpore boja proti podvodom a korupcii zamestnancov, pričom prieskum odhalil, že respondenti z top manažérskych pozícií túto oblasť vnímajú výrazne pozitívnejšie. 

Obr. – Porovnanie hodnotení vnímania efektivity v špecifických oblastiach 

Nie je prekvapením, že email je u nás dominantným komunikačným nástrojom. Neobjavila sa ani žiadna priekopnícka organizácia, ktorá by sa rozhodla eliminovať email zo svojho vnútrofiremného života. Na Slovensku máme naďalej slabú dynamiku rozvoja moderných komunikačných nástrojov, zvlášť vnútropodnikových sociálnych sietí a videí.

Obr. - Komunikačné nástroje


Rozpočty stagnujú. Výnimkou sú intranety a komunikačné tréningy pre riadiacich pracovníkov a interných komunikátorov. Intranety sú zároveň jediným nástrojom, kde podniky neplánujú redukcie rozpočtov. Posilňovanie pozícií pracovníkov s kompetenciou internej komunikácie je zanedbateľné. Naďalej tak možno považovať personálne obsadenie týchto pozícií za nedostatočné, zvlášť v prípade podnikov s viac ako 100 zamestnancami.

„Pre rozvoj internej komunikácie je nevyhnutné otvoriť dialóg s top manažmentami podnikov. Preto nás potešila zvýšená účasť respondentov z top manažérskych pozícií. K signálom, že interná komunikácia začína patriť medzi top oblasti záujmu svedčí aj fakt, že lídri prejavujú aktívny záujem o diskusiu na tému jej posilňovania. Túto diskusiu otvoríme s lídrami významných slovenských organizácií na odbornom podujatí asociácie 26. februára 2015 v Bratislave,“ uzatvára Onofrej. 

Asociácia pre internú komunikáciu (AICO) je neziskové profesné združenie, ktorého hlavným poslaním je zvyšovať úroveň internej komunikácie v organizáciach s dôrazom na zlepšovanie ich výkonnosti, konkurencieschopnosti a ziskovosti. Členmi AICO sú lokálne a nadnárodné spoločnosti, ako aj štátna správa.

Záverečnú správu za Slovenskú republiku s komentármi si môžte pozrieť tu.
Výsledky za Českú republiku si môžte pozrieť tu.
You can download the Executive summary of AICO Survey in English by clicking here.